História

Dejiny farnosti Považská Bystrica

Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. Schematizmy uvádzajú založenie farnosti už v roku 1250.

Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. stor.

Od roku 1787 je Považská Bystrica sídlom dekanátu; dovtedy farnosť patrila do Bytčianskeho dekanátu.

V posledných rokoch boli odčlenené časti pôvodnej farnosti a vytvorené nové farnosti: v roku 1997 Farnosť Považská Teplá s filiálkami Vrtižer, Záskalie, Kostolec a Vrchteplá; v roku 2009 Farnosť Považská Bystrica – Rozkvet a v roku 2011 Farnosť Dolný Moštenec s osadou Cingelov laz.

V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp. mestké časti Kolónia, Stred, Jelšové, Hliníky, Lány, Dedovec, SNP, Hliny, Zakvášov, a tiež osady Rybárikov laz a Kúnovec.

Farským kostolom je Kostol Návštevy Panny Márie v centre mesta.

Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica – Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie. Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená. Jej duchovná správa bola zverená pátrom saletínom z rehoľnej spoločnosti Misionárov Matky Božej z La Salet, ktorí prišli do našej farnosti z Poľského Krakowa v roku 1991.

V roku 1994 bol postavený a posvätený Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Považskej Teplej, ktorý v súčasnosti spadá do novozriadenej farnosti Považská Teplá.

V tom istom roku bol postavený a posvätený Kostol Povýšenia svätého kríža v Praznove.

Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove. Bohoslužby sa konajú aj v cintorínskych kaplnkách v Podmaníne (sv. Jozefa) a v Milochove (Sedembolestnej Panny Márie).

V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. Augustina, v priestoroch bývalej cirkevnej školy, postavenej za kanonika Bergendyho, ktorej posledným riaditeľom pred zrušením cirkevného školstva komunistickou mocou bol Jozef Harvánek, dlhoročný považskobystrický organista.

V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov. Katolícky dom bol daný do bezplatného užívania cirkevnej škole, ktorá si tam zriadila telocvičňu, školskú jedáleň, špeciálne, jazykové učebne. V katolíckom dome sa uskutočňujú rôzne stretnutia kňazov s veriacimi a v jeho priestoroch rozvíja svoju činnosť Hnutie kresťanských spoločenstiev detí eRko.

 

Farský kostol Návštevy Panny Márie

Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. 1791 nitriansky biskup František Xaver Fuchs.

Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám. V roku 1941 (7. septembra) ho posvätil nitriansky biskup Andrej Škrábik.

Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). V ľavom dolnom rohu je symbol štyroch evanjelistov so Svätým písmom a Baránok.

Na pôvodnom kamennom oltári sa nachádza socha Ježiša Krista s rozopätými rukami.

Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka. V presbytériu naľavo: evanjelista Lukáš s býkom, Baránok stojaci na knihe, nad ním Duch Svätý v podobe holubice a evanjelista Ján s orlom; napravo: evanjelista Matúš s anjelom, apoštol Peter s kľúčmi a evanjelista Marek s levom.

V r. 1994 bolo v presbytériu inštalované stabilné liturgické zariadenie z červenej švédskej žuly a juhoslovanského kanfanáru, pozostávajúce z obetného stola, ambony, stolíka a stojanu na paškál.

Na oblúku v hornej časti je namaľovaný obraz Dobrého pastiera s úryvkami z Jánovho evanjelia; po stranách sú dvaja anjeli: jeden s trstinou a druhý dymiacim kahanom, výjavy sú doplnené textami Písma.

V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. Jozefa.

V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku /chybne bolo uvedené, že Máriu Magdalénu/ a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl. Zdenky Schelingovej s jej relikviou.

Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv. Vavrinec s roštom.

Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.;  Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu). Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor. Nad vchod bola domaľovaná freska zobrazujúca Kristovo zmŕtvychvstanie.

Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. Zadná trojica okien zobrazuje Ježišovo zmŕtvychvstanie, Máriino nanebovzatie a korunovanie.

V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Anny s Pannou Máriou, obnovená v roku 2007.

Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. Súsošie zobrazuje Krista a dvoch lotrov na krížoch, Pannu Máriu, apoštola Jána a Máriu Magdalénu.

V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv. Antona Paduánskeho.

Bočné lode kostola dotvára 14 drevených zastavení krížovej cesty a 4 nové spovednice z roku 2011.

Pod starým kostolom bolo päť krýpt – tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Dnes sú krypty zamurované.

Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý – Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy. Misijný kríž pripomína konanie svätých misií vo farnosti, naposledy v roku 2009.

Na chóre sa nachádza pneumatický organ, ktorý obsahuje 2600 píšťal, z toho 800 drevených, ostatné zinkové a cínové. Najvyššia píšťala má výšku 4,5 m a priemer 15 cm.

Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší – umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r. 1923.

Na nádvorí pred kostolom sa nachádza stĺp so sochou Panny Márie, nasmerovaný k pôvodnému námestiu.

 

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Počas trvania považskobystrickej farnosti pôsobili tu títo farári a administrátori:

  1. Pavol  (de Bistense, 1332 – 1337)
  2. Michal  (de Bestercha, 1369)
  3. Peter  (pred 1399)
  4. Benedikt  (1409)
  5. Juraj Celler  (?)
  6. Matej Kolenič  (1674)
  7. Martin Pavlovič  (1677)
  8. Ján Martin Križan  (1695 – 1720)
  9. Martin Alex Velčej  (1720 – 1749)
  10. Alexander Kostoláni  (1749 – ?)
  11. Juraj Šuraba  (1759 – 1768)
  12. Ján Langauf  (1768 – 1776)
  13. Jozef Koroda  (1777)
  14. Martin Hazucha  (1777 – 1803)
  15. Jozef Bobošík  (1803 – 1833)
  16. Alexander Pongrác  (1833 – 1880)
  17. Karol Jelínek  (1881 – 1886)
  18. Pavol Pálfi  (1887 – 1910)
  19. Karol Kmeťko  (1910)
  20. František Herodek  (1910 – 1911)
  21. Jozef Weber  (1912 – 1927)
  22. Štefan Fundárek  (1928)
  23. Štefan Bergendy  (1928 – 1947)
  24. Pavol Krčmárik  (1947 – 1948)
  25. Michal Michálka  (1948 – 1952)
  26. Eugen Ceizel (1953 – 1956)
  27. Július Kalamen  (1956 – 1971)
  28. Viktor Rašovec  (1971 – 1979)
  29. Eduard Mokráš  (1979 – 1982)
  30. Štefan Grác  (1982 – 1989)
  31. Ladislav Herman  (1989 – 2013)
  32. Pavol Mazúch (od 2013)

Kapláni pôsobiaci vo Farnosti Považská Bystrica:

  1. Ernest Bredschneider (1988 – 1990)
  2. Juraj Drobný (1989)
  3. František Salášek (1990)
  4. Adrián Káčerík (1990 – 1991)
  5. Stanislav Ďungel (1991 – 1994)
  6. Rudolf Michút (1993 – 1994)
  7. František Galvánek (1994 – 1996)
  8. František Kovács (1994 – 1995)
  9. Milan Kupčík (1995 – 1996)
  10. Ján Ninis (1996 – 1997)
  11. Peter Masarik (1996 – 1998)
  12. Miroslav Hafera (1997 – 1998)
  13. Miroslav Janás (1998 – 2000)
  14. Ján Smolka (1998 – 1999)
  15. Marián Dej (1999 – 2001)
  16. Peter Maruna (2000)
  17. Peter Kičin (2000 – 2001)
  18. Eduard Lazo (2001 – 2003)
  19. Jozef Marko (2001 – 2002)
  20. Radovan Čulák (2002 – 2003)
  21. Štefan Rácz (2003 – 2005)
  22. Stanislav Stolárik (2003 – 2005)
  23. Pavol Klimek (2005 – 2008)
  24. Michal Laššo (2005 – 2007)
  25. František Galvánek, pre nemocnicu (od 2006)
  26. Štefan Vančo (2007 – 2009)
  27. Peter Valaský (2008 – 2011)
  28. Miloš Hlucháň (2009 – 2012)
  29. Štefan Junas (2011 – 2012)
  30. Miloš Gabala (2012 – 2013)
  31. Zdenko Králik (od 2012)
  32. Martin Hruška (od 2013)
  33. Tomáš Šandrik (od 2014)

Z Považskej Bystrice pochádzajú títo kňazi:

  • Mikuláš Bystrický  (? – 1654)
  • Milan Paulec  (1694 – 1727)
  • Andrej Škrábik  (? –1741)
  • Ján Baroš de Beluss  (? – 1751)
  • Štefan Rabček  (? – 1758)
  • Pavol Peter Škrábik  (? – 1763)
  • Mikuláš Baroš de Beluss  (? – 1765)
  • Tomáš Nevolný  (? – 1774)
  • Andrej Rabček  (1712 – 1792)
  • Mikuláš Muška SJ  (1713 – 1783)
  • Anton Muška SJ  (1719 – 1790)
  • Anselm Mellicher  (1720 – 1791)
  • Jozef Baroš SJ  (1720 – ?)
  • Ján Krstiteľ Beško  (?)
  • Ján Piaček  (? – 1774)
  • Ján Piaček  (?)
  • Ján Piaček  (? – 1809)
  • Peter Baroš SJ  (1728 – ?)
  • Jozef Baroš SJ  (1743 – ?)
  • Ján Janec  (1755 – 1831)
  • Ján Gubernát  (?)
  • Juraj Kuliffay  (1769 – ?)
  • Celsus Kuliffay OFMConv.  (?)
  • František Drahotuský (1814 – 1893)
  • Henrik Náhlik OFMConv. (1836–1897)
  • Jozef Janec  (1838 – 1916)
  • Ján Janovský  (1843 – ?)
  • Ján Hátrik  (1851 – 1909)
  • Anton Kuliffay  (1855 –1919)
  • Jozef Fogarassy  (1864 – 1950)
  • Štefan Juráček  (1880 – 1930)
  • Ľudovít Ballon  (1885 – ?)
  • Ján Lovíšek Rapček  (1904 – 1889)
  • Vojtech Štrbák  (1915 – 1974)
  • Ján Slaninka SDB  (1916 – 2001)
  • Jozef Bednár  (1920 – 2008)
  • Imrich Teplan  (bohoslovec, 1921–1944)
  • Jozef Bazala SDB  (1922 – 1992)
  • Augustín Lovíšek SDB (1922 – 1980)
  • Adolf Hlinka  (1924 – 2008)
  • Anton Hlinka  (1926 – 2011)
  • Vojtech Lovíšek SDB  (1928–1993)
  • Ladislav Belás, tit. opát  (* 1930)
  • Pavol Brzý  (* 1942)
  • Marián Gáborík   (* 1954)
  • Stanislav Duník  (1958 – 2003)
  • Pavol Mitaš  (* 1963)
  • Ivan Ďuriš  (* 1963)
  • Michal Peter Piaček, OFMCap.  (*1965)
  • Jozef Hlinka  (* 1966)
  • Peter Hrenák  (* 1970)
  • Peter Zimen  (* 1970)
  • Peter Šaradín, CM  (* 1970)
  • Stanislav Štefánik  (* 1973)
  • Peter Bajzík, MS  (* 1973)
  • Dušan Šadlák  (* 1974)
  • Roman Titze  (* 1975)
  • Richard Folučka  (* 1975)
  • Emil Kresáň  (* 1976)
  • Anton Duník  (* 1976)
  • Štefan Kľúčik  (* 1978)
  • Vladimír Štefánik  (* 1979)
  • Stanislav Duník  (* 1980)
  • Peter Mlyniský  (* 1983)
  • Ľubomír Majtán  (* 1983)
  • Pavol Filadelfi, misionár v Japonsku
  • Michal Svatený, kaplán Solinky

Na Starom cintoríne v Považskej Bystrici sú pochovaní títo kňazi:

  • Pavol Pálfi  (1851 – 1910)
  • Jozef Weber  (1865 – 1927)
  • Jozef Fogarassi  (1864 – 1950)
  • Vojtech Štrbák  (1915 – 1974)
  • Ján Lovíšek Rapček  (1904–1889)
  • Jozef Cibuľa  (1907 – 1991)
  • Jozef Bednár  (1920 – 2008)
  • Adolf Hlinka  (1924 – 2008)